Maldivy...

P3253507
Navštívili sme Maldivy...alebo Maledivy ako sa nesprávne (podľa tvrdenia jazykovedného ústavu) zaužívalo u nás doma hovoriť korálovým ostrovom v Arabskom mori. Tak teda Maldivy vyhrali našu rodinnú súťaž o destináciu roka. Voľba padla na maličký ostrov Thulaghiri v blízkosti hlavného mestečka Male. Ostrov bol taký malý, že som ho pri filmovaní prešiel za 14 minút aj s nevyhnutným osviežením sa v plážovom bare na Sunset beach. Toľko základná teória. Teraz v krátkosti praktické skúsenosti.

Nejazdite tam...Je to jeden veľký stres. Tak po prvé. Gýčové fototapety a bilboardy sú všade. Ráno sa zobudíte s podozrievavým pocitom, že ten bilboard rajskej záhrady tam vonku opäť bude. A čo myslíte...je tam. Stále čakáte, že sa Vám na nebi objaví obláčik v tvare kokakolovej fľaše, okolo Vás prepláva ryba T-Mobile, či kanárik bude lietat vo farbách Tatrabanky. Stále to na Vás útočí a Vy čakáte, že sa to už prevalí a stretnete kamerama z Jojky ako Vám pre reality show kameruje nevyšportovanú postavu. Ok, na toto sa dá zvyknúť. Horšie sú však stresujúce podmienky stravovania. Je nemysliteľné, aby ste zažívali schizofrenické stavy počas každého jedla. Po pár pokusoch ste nutený rezignovať. Prestanete sa hanbiť za potrebu zjesť a ochutnať všetko, rýchlo sa zbaviť hromadiacich sa riadov a pritom vyzerať ako unudený, asketický a vychrtlý Holanďan, ktorému je všetko jedno a kľudne si dá na večeru suchý croissant. Tento súboj sme nezvládli, ale riady sme vtipne umiestňovali pred Terezku a tvárili sme sa, že čo to dieťa nezje. Ďalším odporným zvykom bolo to, že ste každému ukradnutý. Každý je tam za seba a vôbec sa o Vás nezaujíma. Všetkým bolo preboha úplne jedno, že ste bosí na večeri, že sa smejete, že jete alebo nejete. Toľko nezáujmu sme teda nečakali. Zvyknutí posúdiť čokoľvek a kohokoľvek sme boli nútení orientovať náš záujem smerom k rakúskemu dôchodcovi a majiteľovi ostrova, ktorý na jedlo čakal poslušne v rade spolu so svojou dvadsaťročnou Maldivčankou. Hrôza...Toľko stresu počas dovolenky. A tie ceny. Človek by čakal, že budú primerané a pripravil sa na to. Aké sklamanie, keď bratislavská pešia zóna je trikrát drahšia. A že dovolenka...Jednoducho hanba. Odpočinok žiadny. Gýč, nevkus, v presolenom mori všelijaká háveď ako z filmu Nemo, nepríjemne biely piesok, ubytovanie v šope a všadeprítomný stres...no a úprimne?....z toho kľudu sa Vám spomalí ešte aj tep a zabudnete, že ste v detstve museli vynášať smeti Happy

Na Divy priatelia....tu sú
fotky
|